Dnes je pondelok 6. apríla 2020. Sviatok má Irena zajtra má sviatok Zoltán .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
Poďakovania
Koronavírus

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Nemocnica v médiách arrow KORZÁR: Jubilujúca košická nemocnica stojí na niekdajšom pozemku šarhu
KORZÁR: Jubilujúca košická nemocnica stojí na niekdajšom pozemku šarhu Formátovať pre tlač

16 júl 2014    

Uverenené: 5.7.2014
Autor: Róbert Bejda

Deväťdesiatky sa nedožívajú iba ľudia s výborným zdravím, ale aj inštitúcie. Jednou takou jubilantkou sa minulý týždeň stala Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Oslávila deväťdesiatku.

Do prvej tretiny 19. storočia bol jedinou "nemocnicou" v Košiciach Špitál Svätého Ducha, postavený mimo mestských hradieb na Špitálskej ulici, dnes Južnej triede. Viackrát ho poškodil požiar, no vždy bol obnovený a rozšírený. Neskôr bol chudobincom, dnes slúži ako domov dôchodcov.
Ďalším zdravotníckym zariadením bola Verejná nemocnica nadácie Svätej Trojice. Dnes v jej budove sídli Všeobecná zdravotná poisťovňa.
"Keďže obe nemocnice kapacitne nestačili, padol v roku 1901 návrh postaviť novú štátnu nemocnicu," vraví znalec jej histórie Július Vajó, ktorý pre ňu ako chirurg a profesor LF UPJŠ odpracoval desiatky rokov. "Hoci Uhorský štát s týmto nápadom zo začiatku nesúhlasil, minister vnútra v roku 1913 súhlas s výstavbou podpísal. Projekt modernej nemocnice pavilónového typu vytvoril budapeštiansky architekt a staviteľ György Kopecsek."

Stavba Štátnej nemocnice bola zadaná stavebnej firme na začiatku 1. svetovej vojny. Keďže mesto vtedy muselo prejsť na vojnové hospodárstvo, všetko sa utlmilo. Stavebné práce na pozemku , ktorý mesto kúpilo od ženskej rehole, začali až v roku 1916 na Bercsenyiho - terajšej Rastislavovej ulici. Pozemok bol za mestom, nie na najsuchšej pôde, kde boli prístrešky mestského šarhu, neďaleko od Šibenej hory, kde sa voľakedy popravovalo.
Vojna stavbu spomalila, no zvýšila prílev zranených, ktorých počet presiahol 14 tisíc. Navyše, v septembri 1914 vypukla epidémia cholery, ktorá spôsobila veľké straty na životoch vojakov i civilov.
Nápravný ústav pre mladistvých, známy ako polepšovňa – dnes areál Univerzity veterinárskeho lekárstva, bol preto prestavaný pre potreby Nemocnice pre vojenských invalidov.
Po skončení vojny bola v týchto priestoroch zriadená Štátna nemocnica. Mala oddelenie chirurgické, interné, detské a infekčné. Poskytovala aj lôžkovú starostlivosť. Prvá operácia v jej priestoroch - apendektómia - sa vykonala v apríli 1919.

FOTO: Všeobecná nemocnica v Košiciach. Aj s 2. poschodím, pribudovaným v roku 1870.

Dve obete holokaustu

"Po skončení vojny, rozpade monarchie a vzniku ČSR prevzal stavbu Štátnej nemocnice československý štát," pokračuje Vajó. "Slávnostne otvorená bola 24. júna 1924 a v tom období bola najväčšou a najmodernejšou nemocnicou na Slovensku. A to aj napriek tomu, že zo 14 pavilónov bolo so 600 posteľami otvorených len sedem. Pýšiť sa však mohla tzv. francúzskym parkom, ktorý bol vhodným prostredím pre pacientov a skleníky s využitím na pestovanie zeleniny pre nemocničnú kuchyňu a kvetín pre výsadbu v parku."

Prvým riaditeľom štátnej nemocnice bol Jozef Uram. Šéfoval piatim primárom a 18 sekundárnym lekárom. V roku 1931 ho vystriedal Ján Kňazovický, vtedajší primár chirurgického oddelenia. Vo funkcii bol do roku 1938, keď sa Košice stali súčasťou hortyovského Maďarska. Vojna a holokaust zasiahli aj personál nemocnice.
Prosektor a bakteriológ Václav Štrimpl a ordinár pre ušné a nosohltanové choroby Ľudovít Šimko boli popravení v nacistickom koncentračnom tábore. Nemocnica mala ku koncu vojny 15 pavilónov a 947 postelí.

V januári 1945 sa Košice ako najväčšie mesto oslobodeného územia stali sídlom centrálnych úradov. Dočasným sídlom prezidenta ČSR E. Beneša, vlády ČSR i Slovenskej národnej rady.
Zmenami postupne prešla aj Štátna nemocnica. Keď sa v roku 1947 stal jej staronovým riaditeľom Ján Kňazovický, mala 1 038 lôžok a 186 štátnych zamestnancov, z nich 48 lekárov a 30 pomocných ošetrovateľov a ošetrovateliek.
"Najvýznamnejším medzníkom pre štátnu nemocnicu i celé východné Slovensko bolo v júli 1948 zriadenie pobočky Lekárskej fakulty (LF) Slovenskej univerzity v Košiciach. Štátna nemocnica v Košiciach sa tým stala Fakultnou nemocnicou (FN). Jednotlivé nemocničné oddelenia boli zmenené na klinické pracoviská. Založenie LF bolo dôležitým krokom k postupnému riešeniu zložitých zdravotníckych pomerov na východnom Slovensku, kde bol nedostatok zdravotníckych zariadení, ale hlavne nedostatok lekárov. Postupne vznikali ďalšie klinické pracoviská a ústavy. V roku 1951 mala FN kapacitu 1 313 postelí," vraví Vajó.

FOTO: Nápravný ústav pre mladistvých. Počas 1. svetovej vojny slúžil ako nemocnica pre vojenských invalidov.

Zastavenie výstavby?

Po desiatich rokoch od založenia LF a vzniku FN vznikla myšlienka výstavby novej mestskej nemocnice.
Po rokoch príprav vláda ČSSR v roku 1965 prijala uznesenie o výstavbe novej Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach s rozpočtovým nákladom 450 miliónov Kčs, z toho 303 miliónov pre zdravotnícke a 147 miliónov pre školské objekty. Jednotlivé objekty sa mali uvádzať do prevádzky etapovite.
"Ja som začal na košickej chirurgii pracovať v roku 1963, výstavba novej nemocnice i fakulty sa začala o štyri roky neskôr v januári 1967," spomína Vajó. "Projekt bol navrhnutý tak, aby nová FN a LF vyhovovala modernej nemocničnej prevádzke a vedecko-výskumnej i pedagogickej činnosti. Umiestnili ju vo vtedajšom Novom meste. Dominujúcim objektom bol nemocničný monoblok s 20 podlažiami v tvare písmena 'H'. Hlavné objekty LF boli umiestnené vo dvoch 8 a 12- podlažných budovách, komunikačne prepojených s pracoviskami FN."

Ako Vajó píše v knihe História Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach (získať sa dá v predajni literatúry UPJŠ v areáli LF na Tr. SNP), výstavba nepokračovala takým tempom, ako sa pri jej započatí plánovalo. Bolo obdobie, keď sa mala zastaviť a stavba zakonzervovať alebo využiť pre iné účely. Napokon však výstavba pokračovala a v januári 1981 došlo k zlúčeniu FNsP na Rastislavovej s kapacitou 1 779 postelí s FNsP vo výstavbe na Triede SNP s kapacitou 1 071 postelí.
Tým bol zavŕšený zámer realizácie najmodernejšieho, najvyššieho liečebno-preventívneho, výukového, výchovného a vedecko-výskumného centra v zdravotníckom ústavníctve Východoslovenského kraja.

Vďační pacienti

Keďže bol v košickej nemocnici v roku 1928 založený na Slovensku prvý Pasteurov ústav pre antirabické ošetrenie osôb, zmenil sa v roku 1994 názov FN na Rastislavovej ulici na Fakultnú nemocnicu Luisa Pasteura Košice.
To už bol jej dlhoročným chirurgom aj doktor Vajó. Odkedy dal v roku 1962 pred patológiou prednosť chirurgii, vykonal vyše 8 000 operácií, o ktorých si viedol podrobnú dokumentáciu. O každej vie, kto bol pacientom, akú mal diagnózu i aký operačný výkon absolvoval. Na mnohé operácie si pamätá aj z iného dôvodu. "Niet nič krajšieho, ako keď ma po rokoch zastaví niekto na ulici, podá mi ruku a ďakuje," vraví bývalý odborný asistent, docent, profesor a dnes emeritný profesor, Dr. Vajó a vyloví z pamäti jeden z takých zážitkov. "Raz na Sviatok Všechsvätých sme sa vracali z mojej rodnej obce Kopčany do Košíc. Ešte sme nestihli poriadne zastaviť auto pred domom a už za nimi prudko zabrzdilo iné. Vybehol z neho mladý muž a priam sa na mňa vrhol, aby som s ním šiel okamžite do nemocnice." Cestou chirurgovi rozpovedal, že jeho štvorročný chlapček sa naháňal so starším bratom. Ten ho nešťastne sotil a chlapča preletelo cez sklenenú výplň dverí. Sklo mu vážne poranilo podpazušie, preťalo tepnu i žilu. Hoci mestom priam leteli, lebo vodič semafory takmer nerešpektoval, do nemocnice šťastne došli a Vajó mohol operovať. "Asi o rok neskôr sme sa úplne náhodou stretli s touto rodinou na kúpalisku pri Miskolci. Keď mi chlapec podal operovanú ruku a dokázal mi ju stlačiť, bol som šťastný. Takéto chvíle sú príjemné a aj oči mi vtedy zvláštne zvlhnú. Ako na potvoru mi do nich zrejme stále niečo 'padne'..."

FOTO: Štátna nemocnica v júni 1924. Otvorená bola s vojenskými poctami.

Stále sa rozvíja

V júli 2010 zmenila FNLP svoj názov na Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice. V súčasnosti je druhou najväčšou slovenskou nemocnicou a poskytuje zdravotnú starostlivosť nielen pre pacientov z Košického kraja, ale v špecializovaných odboroch pre celý východ. Jej rozvoj sa nezastavil a stále pokračuje. Príkladom je nedávne odovzdanie do užívania nového pavilónu urgentného príjmu na Rastislavovej ulici s pristávacou plochou pre helikoptéry na streche.

FOTO: Július Vajó v akcii. Počas praxe vykonal vyše 8–tisíc operácií.

Foto k článku: archív

 

Pridal: Mgr. Ladislava Šustová    
Naposledy zmenené ( 16 júl 2014 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2016 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001